Moje názory

Menštruovanie z teba nerobí ženu

16. ledna 2015 v 17:49 | L♥vely g!rl
Moj názor vám može pripadať trošku zastaralý a nemoderný. Myslím si, že pravou ženou a pravým mužom sa staneme až vtedy, keď svoju ženskosť/mužnosť máme komu ponúknuť. Keď nájdeme muža, pre ktorého možeme byť ženou. Zastávam názor, že ženy majú byť rešpektované mužmi a s nimi rovnocenné. Na dobrý koláč potrebujete veľa prísad. Niekto može povedať, že vajíčko je to najdoležitejšie, no bez cukru by nebol sladký, nebol by koláčom (viem, existujú aj slané koláče). Som nezávislá, tvrdohlavá a nenechám nikoho diktovať mi, čo mám robiť - o tom by vám priateľ vedel rozprávať. Ale..naspať k téme.

...je zábava!

12. ledna 2015 v 17:39 | L♥vely g!rl
Teraz sa trošku zahrám na staršiu generáciu a použijem jej obľúbenú vetu: "Keď som bola mladá...." a pospomínam na život bez internetu...

Dni a emócie

12. ledna 2015 v 15:09 | L♥vely g!rl
Určite to poznáte....niektoré dni sú veľmi stereotypné, robíte to čo vždy. Ráno vstanete, najete sa, oblečiete, umyjete, idete do školy/práce, tam skysnete niekoľko hodín, síce každý deň riešite trošku iné problémy, stretnete iných ľudí, no v podstate robíte stále to isté, potom idete domov/stretnete sa s kamošmi, najete sa, pozeráte televízor, chatujete, proste nič extra,

Avšak..Niektoré dni sú plné emócií. Či už pozitívnych alebo negatívnych. Nerada píšem o negatívnych veciach, tak si ich dáme ako prvé, aby nás potom tie pozitívne rozveselili :) Či už sa to týka drobností, ktoré nám otravujú život a zkazia celý deň ako je choroba/bolesť, niečo nám nevýjde v škole - pokazíme písomku, nespravíme skúšku alebo ten projekt, na ktorom pracujeme sa nevydarí, zákazník na nás nakričí, záhadne zmiznú peniaze z firmy a ste za ne zodpovedný, či nedajbože niekto z vašeho okolia umrie... Každý svoj smútok/hnev/strach prejavuje inak a tak isto aj sposoby ako ich ventilujeme a prekonávame sú rozne a všetky sú správne, keď nám pomáhajú (a neubližujeme tým iným ľuďom, či nekonáme nelegálne).

Moderní hľadači pokladov alá GEOCACHING

9. ledna 2015 v 19:49 | L♥vely g!rl
Geocaching..to je radosť z objavovania nových miest, trápenie si mozgových buniek a príjemne strávený čas.

Pamatáte si, keď ste boli deti a niekto pre vás pripravil hon za pokladom? Behali ste ako šialení po záhrade a zháňali indície, lúštili hádanky, rozčuľovali sa, tešili sa a napokon našli POKLAD! Pokladom bola obyčejne nejaká blbosť, sladkosť alebo iná drobnosť, no vás to potešilo stonásobne viac než akoby ste ju mali dostať hneď na začiatku. Čím to je? Túžbou po objavovaní?

Čo je to Geocaching?

Na oficiálnej stránke geocachingu (čítaj "džioukešin") sa píše: Geocaching is the real-world treasure hunt that´s happening right now, all around you. Teda, vo voľnom preklade: Geocaching je hon za pokladom v reálnom svete, ktorý sa odohráva práve teraz, všade okolo teba.

Porazila som Facebook

6. ledna 2015 v 20:29 | L♥vely g!rl
Raz, strašne dávno, keď som tento blog založila som už o Facebooku písala. Od vtedy sa mnohé zmenilo. Na konci mája retieho ročníka strednej školy som si povedala, že mám toho plné zuby. Deaktivovala som si svoj účet. Nikomu som o tom nepovedala, no už o pár dní sa mi začali všetci ozývať, či som si ich odstránila z priateľov alebo zablokovala alebo čo, že nemožu vidieť moj profil, ani mi napísať správu....keď som im povedala, že som si účet zmazala, smiali sa mi. A ja som sa smiala im....že sú ako ovce a zostávajú tam.

Závislosť od facebooku...

31. srpna 2010 v 17:29 | L♥vely g!rl
dfhdfhj
  "Do you have a facebook?" Už aj tento obrázok nás nabáda k tomu, aby sme si ho založili. Začínali sme všetci rovnako? Všetci už majú facebook, ale aj ty chceš byť In, tak si ho založíš. Chceš to len vyskúšať. Budeš ho používať namiesto ICQ či Skype. Áno, aj ja som si to myslela. Chcela by som, aby to bolo ako na začiatku... Nerozumela som tomu, nevedela som, čo mi to vyskakuje za okienka. Chodila som tam málo. Ale teraz? Aj v tejto chvíli ho mám zapnutý a čakám, kedy niekto napíše na chate alebo okomentuje moju fotku, status. Nepatrím k tím, ktorí si do statusu píšu 50x denne čo robia. Nepatrím k tým, ktorí si pridávajú za priateľov cudzích ľudí, k tím, čo si dajú na facebook hocijakú fotku, k tím, ktorí si zaplatia za to, aby im zelenina rýchlejšie rástla na svojej farme... Okno s facebookom nemám stále otvorené ako "hlavné". Mám ho len zapnutý a keď sa niečo udeje, hneď som tam. Ale aj toto je závislosť. Viem, že je aj väčšia, ale facebook mení dejiny. Pomáha k rozširovaniu populačných chorôb. Obezita, vykrivený chrbát... A my, by sme potrebovali proti nemu antivírus. 
  Obdivujem tích, ktorí si povedali, že s facebookom končia a dodržali to. Ja som sa o to tiež snažila, ale je to ako blog :D Stále sa k nemu vraciam ;)

Ale myslím si, že tieto moje slová tu ani nemuseli byť. Stačilo jendo video:

Ovplyvňuje nás naše meno?

27. srpna 2010 v 16:39 | L♥vely g!rl
fsd
  Meno. Čo je to vlastne meno? Poznávacia "značka" podľa ktorej nás spoznávajú iný ľudia? Názov našej osoby? Myslím, že aj tak by sa to dalo nazvať, ale ja si myslím, že meno je aj čosi viac.
  Napríklad umelecké mená spevákov. Dokážu nám o nich niečo povedať. Dokážu nás zaujať. Ale čo také obyčajné mená? Lenka, Peter, Lukáš... Aj tie majú svoj význam. Napríklad Filip znamená Milovník koní. Každý Filip nemusí mať rád kone, ale myslím si, že meno aspoň trochu ovplyvňuje to, kto sme. Možno je to preto, lebo meno je vlastne dané osudom. Neviem.

  A moje meno? Volám sa Michaela. Keď som bola menšia, vôbec sa mi nepáčilo. Nechcela som ho. Túžila som si ho zmeniť. Chcela som sa volať Patrícia. Tak som sa aj pôvodne volať mala, ale v priezvisku mám veľa R, takže keby som šušlala, tak by to vyzeralo dosť čudne :D So svojim menom som sa časom "zmierila". Teraz sa mi strašne páči. A viete čo znamená? Bohu podobná. Veriaca síce nie som, ale som s tým celkom spokojná. A dokonca si myslím, že aj trochu som mu podobná :D Snažím sa pomáhať ľuďom atď., ale to už je o inom :)

Splním si konečne sen? Čiastočne...

25. srpna 2010 v 15:30 | L♥vely g!rl
et
  Každý má svoje sny. Každý túži po niečom inom. A je len na ňom, či bude len snívať, vzdá sa svojich snov alebo ich premení na skutočnosť. Niekedy je táto posledná varianta veľmi zložitá. Aspoň pre niekoho. Ja milujem svet. Milujem jeho rozmanitosť. Rôzne kultúry, kadejaké stavby od Mayských chrámov po obyčajné staroveké domčeky. Najviac sa mi však páči príroda. Lemury na Madagaskare, savany v Afrike plné divej zvery a džungle v Amerike. Vždy som snívala preskúmať celý svet. Pozrieť sa na každý kontinent. Láka ma dokonca aj Antarktída. Existuje tu však pár problémov. Financie a reč. Som ešte mladá a financiami sa zaoberať nejdem. Aspoň tento rok nie. Hlavne keď je všetko tak drahé. Navyše cestovať ako 15 ročná určite nebudem :D
  Ale ako si môžem splniť tento môj sen? Konečne som sa rozhodla (asi už po 100. raz), že sa začnem plne venovať Angline. Áno, som lenivá a preto ma to vždy po pár dňoch pustí a všetko zabudnem. Aké také základy mám, ale strašne ma láka vedieť hovoriť plynule po anglicky. Chcem vedieť, aký je to pocit nepremýšľať nad tým, či sa v tej a tej vete používa will alebo did. Teraz som však spravila pevné rozhodnutie. Aspoň v niečom. Zmenila som si na mobile a facebooku jazyk na anglický. Viem, je to málo, ale aspoň takto sa prinútim každý deň trochu sa tomu venovať. Už aj pred mesiacom (asi) som si vybrala na narodeniny knihu písanú po anlgicky (myslím, že ej to dokca aj originál). Začala som čítať predhovor. Hneď v prvej vete (celý odsek!) som sa zasekla. Musela som prejsť rovno na príbeh. Je toto normálne? Strašne mi lezie na nervy, aká som nemožná a nedokážem to!
  Teraz mám našťastie podporu, ktorá ma prinútila urobiť tieto kroky. Môj kamarát sa rozhodol, že sa tiež zlepší v angličtine, takže v tom (možno?) ideme spolu.
  Som zvedavá, či sa mi to podarí :D Ak áno, možno už o rok sa pôjdem do anglicka úplne zdokonaliť. Čo my vieme :)

Strach z novej školy?

21. srpna 2010 v 15:59 | L♥vely g!rl
gh
  Tento pocit každý pozná (alebo len spozná). Nikam sa nesťahujem a to je fajn. Jediný dôvod, prečo mením školu je, že idem na strednú. Nehovorím, že sa strašne bojím, že to bude hrúza, že budem dostávať päťky a budú ma šikanovať. To sa nikdy nestane. Som bojovnička a toto si robiť nenechám, ale mám taký prirodzený strach. Ako to tam budem zvládať? Prijmú ma do kolektívu? Nájdem si nejaké kamošky? Tieto otázky ma strále zožierajú viac a viac. Už o dva týždne nastúpim do prvého ročníka a ešte ani neviem, s kým som v triede a ako to tam chodí.
  Samozrejme, že sa teším, ale najviac sa bojím toho, že to bude ako na základke. Myslím tie triedne priateľstvá. Ľuďom hneď od začiatku nedôverujem, ale som si istá, že budeme vychádzať, pretože vychádzam s každým, s kým sa stíkam pravideľne (to jest aj so spolužiakmi). Problémy mi robí však pravé priateľstvo. Chcem patriť do "bandy". Je mi jedno, či to budú baby, alebo aj aj. Hlavne chcem niekam zapadnúť. Na základke som nemala to šťastie, pretože tu v okolí je to samý feťák a alkoholik. Aj mladí ľudia, ktorí majú celý život pred sebou! Preto som nikam nepatrila. Nechodila som s nimi poza školu huliť. Nikdy, ani raz. A neznížim sa k tomu, ale bojím sa, že aj tu to bude tak. Že si nájdem kamarátov, ale žiadnych priateľov, s ktorými by som trávila čas....

  Mojim kolesom záchrany je najlepšia kamoška zo základky. Poznáme sa strašne dlho a držíme pri sebe, takže ak by som si nenašla žiadnych nových kamošov, mám ju. Len dúfam, že ma neopustí :)


_________________________________________________________
  A čo si o strachu z novej školy myslíte vy? Zažili ste to? Máte na to zlé spomienky, ale ma naopak povzbudíte :) Teším sa na vaše komentáre ;)

Plná hlava myšlienok...

20. srpna 2010 v 20:09 | L♥vely g!rl
nv
 Stále premýšľam. Som rada, že premýšľam, ale chcela by som niekde nejaký vypínač. Chcela by som si len tak sadnúť a pozerať sa von. Bez toho, aby som premýšľala, ako je pekne, že som zas nezašla na kúpalisko, že mám staré plavky, že som chcela ísť pofotiť náš starý dom... Atď. Samé myšlienkové pochody. Chcem vypnúť! Ani večer nemôžem kvôli tomu správať :D Môj mozog vtedy pracuje na všetky obrátky a prejdem témy od záplav po dovolenku na Seychelách.

P.S.: Uvítala by som nejaké témy, ku ktorým by som vám napísala svoj názor. Neviem si žiadnu vybrať :D
 
 

Reklama