Je to len zlý sen

Je to len zlý sen o.7 (príbeh)

2. ledna 2015 v 15:19 | L♥vely g!rl
Rozmazane som videla, ako dvere odhŕňa akýsi muž a hovorí na mňa: "Žiješ?" Bol to Vojtech. "A..áno....len si...chcem..oddýchnuť," dostala som zo seba a zložila hlavu vedľa tela. Zručne ma zobral do náruče a odniesol von na čerstvý vzduch. Zasvietilo na mňa Slniečko, to ma trochu prebralo. "Na, napi sa," podával mi fľašku s čistou vodou. Už som sedela a bola pri sebe, keď sa mi prihovoril: "Vidíš? Hovoril som to. Aj mladé baby možu byť inteligentné a pekné." Ešte som bola trošku omráčená, ale uvedomila som si, že za celý ten čas som sa na neho ešte nepozrela a nevidela ako vyzerá. Otočila som hlavu. Bol strašne chudý a jeho tvár vobec neposobila veselo, i keď sa usmieval. Nepáčil sa mi, ale pomohol mi. "Ďakujem," povedala som. Zrazu mi bolo strašne teplo. Vyzliekla som teplú šuštiakovú bundu, ktorú mi požičala Stela. Ani to nepomohlo, zhodila som aj mikinu a začudovane si uvedomila, že už nie je zatiahnuté a nefúka vietor, ale že je opať pekné a hlavne teplé počasie. Chcela som sa na túto anomáliu opýtať Vojtu, ale ked som sa pozrela na miesto, kde pred chvíľou sedel nebol tam. Poobzerala som sa a našla som ho obďaleč, ako prikrýva niečo kusom oblečenia. Až vtedy som si všimla tú spúšť. Všade boli porozhadzované odpadky a kusy oblečenia. Opatrne som vstala, zatočila sa mi hlava, ale nebolo to až také zlé. Šla som za Vojtechom.

Je to len zlý sen o.6 (príbeh)

1. ledna 2015 v 22:29 | L♥vely g!rl
"Haló? Haló? Počujete ma?" kričala som z plného hrdla. Znovu sa ozval ten hlas: "Áno , nemusíš toľko kričať, len mi pomož. Zasekol som sa vo výťahu!"
Odpovedala som: "Bohužiaľ nemožem, aj ja som zaseknutá....Kto ste?"
Mužský hlas odpovedal: "Vojtech, 21, 19. deň. Ty?"
Lily (ja): " Prečo sa tu všetci predstavujete tak formálne? Som Lily...a som o dosť mladšia, mám len 16."
Vojtech: " Teší ma Lily....zdá sa, že budeme mať dosť času na pokec...

Je to len zlý sen o.5 (moja poviedka)

28. srpna 2010 v 15:19 | L♥vely g!rl
v
  Dnes som sa musela zobudiť strašne skoro, pretože ešte bola tma. Vlastne ešte stále je a to by som odprisahala, že je aspoň 10 hodín. Konečne som sa rozhodla vstať. Či je 10 hodín alebo len 5, nemienila osm už vylihovať v posteli. Prezliekla som sa a šla som pohľadať Stelu. Chcela som nakuknúť do jej izby, pretože ona sa každý deň budú okolo ôsmej. Má v sebe akési hodiny. Aj ja by som chcela niečo také.
  Uvidela som ju hneď, ako som prešla cez hlavnú miestosť, obývačku. "Dobré ráno spachtoška,"pozdravila ma Stela. Ale niečo an nej ma zarazilo. Ale čo to bolo? Poriadne som si ju prezrela. Áno, myslím, že to mám. Neusmievala sa. Ani keď ma pozdravila. Muselo sa niečo stať.

Je to len zlý sen o.4 (príbeh)

23. srpna 2010 v 18:29 | L♥vely g!rl
v
  "Oh bože! Pozrite sa na tie štatistiky! Rapídne sa zvýšil počet ľudí v kóme. Len dnes ďalší šiesti!" rozčuloval sa nový doktor Samuel Hrdý v nemocnici. Nastúpil len pred pár dňami, ale toto ho vytáča. Netušil, že byť doktorom je tak zložité. A navyše. Odkedy nastúpil, dejú sa tu čudné veci...

Je to len zlý sen o.3

19. srpna 2010 v 16:29 | L♥vely g!rl
v
Lilyna mama sedela v nepohodlnom kresle v nemocnici. Jej dcéra je už 2. deň v kóme. Doktori nevedia, čo jej je. Vraj sa jej noha úplne zahojí a je zvláštne, že sa lieči tak rýchlo. Tomu sa mama teší, ale trápi ju, že doktorovia nevedia prísť na príčinu Lilynej kómy. Jej manžel musí pracovať 10 hodín denne a preto je sama v nemocnici. Musí byť pri svojej dcére. Potreuje ju. Každú chvíľu sa s ňou rozpráva. Čítava jej rôzne noviny a časopisy. Nespala už celé dva dni od tej nehody. Stále si vyčíta, prečo bola na svoju dcéru taká. Keby na ňu nekričala vždy, keď sa oneskorí... Teraz už je neskoro. Musí len dúfať.

Je to len zlý sen o.2

16. srpna 2010 v 17:19 | L♥vely g!rl
v
  Stala sa nehoda. Okolo Lily Hudecovej sa ihneď zhrčilo množstvo okoloidúcich. Každý sa pristavoval a zisťoval, čo sa mladej dievčine stalo. Rozohnala ich až polícia, ktorá prišla nehodu prešetriť. Jeden chlap, ktorého si nikto nevšimol, sa však o Lily veľmi zaujímal. Stále sa prechádzal okolo a keď ju odviezli do nemocnice, nasadol do auta a kdesi zmyzol...

  Čo sa to stalo? Kde to som?! Mamiiii! Mami prosím! Plakala som. Kde som sa to ocitla? So slzami v očiach som si to uvedomila. Som mŕtva! Prečo? Žiaden tunel? Žiadna druhá šanca? Stále dookola som prosila. Mamu, Boha, seba ... kohokoľvek, no nič sa nedialo. Snažila som sa upokojiť. S mokrými očami som sa poobzerala okolo seba. Sedela som v akomsi ohraničenom parku. Vedľa mňa na zemi ležali nejaké veci. Niečo ako doklady? Pozrela som si prvú kartičku. Stálo tam:

Je to len zlý sen o.1

14. srpna 2010 v 15:49 | L♥vely g!rl
v
  "Áno, mami. Sme dohodnuté. O piatej som tam .... Dobre... Ahoj ... Nie. Ahoj! ...Pa," konečne som zložila. Neznášam telefonáty s mamou. Nezabudni si dáždnik, pozri si autobus, už si sa najedla? Príšerné otázky! Odpovedám už automaticky. Aj ja ju ľúbim, ale zakaždým sa jej nepýtam, či má zo sebou vreckovky. Našťastie mám čas na ukľudnenie. Už sa teším, ako sa stretneme s babami. Obe boli niekde na prázdninách a teraz sú konečne v meste. Koľko by som si mala vziať peňazí? To je teraz jedno, ale čo si mám obliecť? Mám toľko nových vecí na seba, ktoré ešte nevideli...

 
 

Reklama