...je zábava!

12. ledna 2015 v 17:39 | L♥vely g!rl |  Moje názory
Teraz sa trošku zahrám na staršiu generáciu a použijem jej obľúbenú vetu: "Keď som bola mladá...." a pospomínam na život bez internetu...



Po priemyselnej revolúcii sa strašne rýchlo zmenila doba. Za niekoľko desaťročí sa zmenila na nepoznanie. Výskum vďaka vynálezom prináša každým dňom nové poznatky, nové technológie, ktoré liečia, predlžujú životy a robia nám ich pohodlnejšie.....a smutnejšie zároveň....čo také zbrane?

Ani si nepamatám, kedy sme doma začali používať internet. Pred tým bolo však všetko iné...

Mám mladšiu sestru, Danielku, a vtedy sme vačšinu času (ak nie všetok) trávili spolu. Po škole som si urobila úlohy, išla na výtvarnú, či iný krúžok, no venovala som sa jej každý deň. Pamatám si, ako sme sa spolu hrávali s "Bárbinami".... Vždy sme ich minimálne hodinu obliekali, vymýšľali, s ktorou/ktorými sa dnes budeme hrať a z roznych škatúľ a iných hračiek im vytvárali nábytok! Tiež som jej zvykla čítať rozprávky. Dokonca hračky z kindervajíčok sme milovali. Vytvárali sme rozne svety, domovy a príbehy... U starkej sme celé prázdniny skladali Lego a to vtedy ešte neexistovali tie dnešné kúsky, kde máte fungujúce motory a kadejaké zložité výmysly, pomocou ktorých dokážete postavať VŠETKO. (Na dnešnom Legu sa mi nepáči, že už aj tam sa dostala tá dnešná pohodlnosť a lenivosť používať vlastný mozog - učíme to aj naše detí tým, že im dáme hračku a návod. Dieťa si to postavia a skončí s tým, už ho to nebaví. No z Lega /keď už máte akú takú "výbavičku"/ viete skladať aj celé prázdniny, stále nové veci).

Bez internetu sa ľudia viac venovali sebe, sebarozvoju.

☺ Stretávali sa s priateľmi v REÁLNOM svete. Zažívali REÁLNE zážitky. Nehovorím, že dnes to tak už nie je. Len sme leniví....sakra leniví! Vtedy (mala som mobil, slúžil len na telefonovanie, no aj tak som kamarátom nevolala) som išla vždy von, prešla pol sídliska, zazvonila na zvonček a porozprávala sa s kamarátkynou maminou, aby som mohla ísť s kamarátkou von. Alebo som zistila, že jednoducho nikto nie je doma.... Dnes im napíšeme, či majú čas.A ak aj čas majú (teraz odpovedzte úprimne), koľkokrát ste aj napriek tomu zostali radšej doma a písali si na čete?

Získavali nové zručnosti. Či už od malých detí a šplhania sa po stromoch, cez tínedžerov, ktorí pomáhali otcovi opravovať auto, či mame vyprážať rezne. Keď internet v mojom svete ešte neexistoval, navštevovala som základnú umeleckú školu - chodila som na výtvarnú výchovu. Okrem toho som tancovala, trénovala Aikido, chodila na krúžok šikovných ručičiek, plávala... To podľa mňa k detstvu patrí. Aby sme prišli na to, čo nás baví. Aby sme sa naučili niečo nové a aby sme si získali vzťah k športu. Už som písala o tom, ako Som porazila Facebook a tým získala množstvo času. A to je len jedna jediná stránka. Keby neexistoval internet, museli by sme inak vyplniť svoj voľný čas a som si na 100% ISTÁ, že by to bolo OMNOHO ZMYSLUPLNEJŠIE, než dnes.

Ešte sa vrátim k tej mojej sestričke...

Doma sme mali počítač (ocino je programátor a jeden starý nám z práce priniesol). Boli sme veľké frajerky, to len tak niekto nemal! Cez týždeň sme na neho skoro vobec nechodili, no čo sa mi vrylo do pamate je "naša výkendová tradícia". Vždy v sobotu/nedeľu ráno sme s Danielkou zasadli za počítač (na jednu stoličku) a hrali sme sa Jazz Jack Rabbit. Samozrejme, že som vždy vyhrávala, bola som staršia, vedela som hru omnoho lepšie ovládať. Ona, chúďatko, potom kričala a rozčuľovala sa, že prehráva. Ja som jej ešte naschvál robila zle. Po hernom svete som umiestňovala bomby a tie ju zabili, keď ich našla. Toto hranie sa skončilo vždy krikom z maminej strany, aby sme prestali robiť hurhaj a aby som jej nerobila zle. No aj tak sme tú hru milovali :)

S internetom som sa prvýkrát stretla u ocina v práci. Niekedy cez víkendy chodieval cvičiť do firemnej posilovne a my sme išli s ním, aby sme sa hrali na internete. Našli sme si superhry a tam sme sa hodinku hrali.

Týmto by som chcela ukončiť tento článok. Nejdem sem písať o tom, aké má internet výhody a nevýhody a aký je super. Stal sa súčasťou našeho života a o tom si možete prečítať (možno) v iných článkoch na túto tému. Svoj pohľad dozadu, na svetlé dni som s vami zdieľala a to je všetko, čo som chcela.

Prajem vám krásny život bez/s internetom (každý nech si vyberie čo chce).
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lotte | Web | 12. ledna 2015 v 17:54 | Reagovat

To je moc krasny clanek :) doba bez internetu mela neco do sebe :) Pises moc hezky a myslim, ze tu nejsem naposledy, jelikoz je tvuj blog vazne moc pekny :)
Zatim se mej hezky.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.