Je to len zlý sen o.6 (príbeh)

1. ledna 2015 v 22:29 | L♥vely g!rl |  Je to len zlý sen
"Haló? Haló? Počujete ma?" kričala som z plného hrdla. Znovu sa ozval ten hlas: "Áno , nemusíš toľko kričať, len mi pomož. Zasekol som sa vo výťahu!"
Odpovedala som: "Bohužiaľ nemožem, aj ja som zaseknutá....Kto ste?"
Mužský hlas odpovedal: "Vojtech, 21, 19. deň. Ty?"
Lily (ja): " Prečo sa tu všetci predstavujete tak formálne? Som Lily...a som o dosť mladšia, mám len 16."
Vojtech: " Teší ma Lily....zdá sa, že budeme mať dosť času na pokec...

V: " Prečo si povedala len 16? I 16ročná baba može byť inteligentná a ohromne príťažlivá."
L: "Netvrdním, že nemože, no ja taká zaručene nie som, ale ako možeš v takejto situácii myslieť na teké veci??"
V: "Si tu nová? Vidno, že nevieš ako to tu chodí. Neboj, zachvíľu si zvykneš."
L: "Ako to myslíš? Na čo si zvyknem?"
V: "Na tieto podivné úkazy."
L: "Aaaah, nemožeš to trochu rozviť? Chceš povedať, že je normálne keď nefungujú výťahy?"
V: "Chcem tým povedať, že tu je normálne úplne všetko. Vsadím sa, že teraz sa deje vonku niečo zlé a my máme z pekla šťastie, že sme sa tu zasekli."
Toto miesto mi naháňa hrozu... Vobec neviem prečo tu som a čo tu robím. Všetko tu vyzerá tak staro a ošarpane a teraz mi tento chalan tvrdí, že sa tu dejú zvláštne veci. Zvláštne podľa mňa je, že na Zemi si ľudia už stáročia lámu hlavu nad tým, aké je to po smrti. Ideme do neba? Prevtelíme sa? Začneme nový život od začiatku? Nestane sa nič, všade bude tma? A pritom je to takýto otras, zhnijeme všetci v tejto hnusnej diere! Zarazila som sa... vlastne....nevidela som tu žiadnych starých ľudí! Teda dvoch, ale to je málo. Vačšina ľudí bola mladá, ani nie 30tnici. Akoto, že umreli?
V: "Haló? Spíš?"
L: "Nie, len som premýšľala. Si mŕtvy?"
Vojtech sa začal smiať. Smiech som už dlho nepočula!
V: "Je to možné...ale toto miesto je pre mňa vykúpením. Dlhé mesiace som trpel, chodil po doktoroch, nič som nevládal, nič ma nebavilo, zato tu..tu som ako za starých čias."
L: "Aha...to ma mrzí."
V: "Povedal som ti, že som tu šťastný, nemá ťa čo mrzieť."
L: "Čo tu vlastne robíš celé dni? Vyzerá to tu ako nuda."
V: "Musíš si najprv zvyknúť na režim, na pravidlá a potom si nájdeš niečo na prácu. Mám rád autá. A toto, nazvyme to "nebo", je plné šrotu. Chodím po meste, zháňam a objavujem súčiastky a potom prerábam autá."
L: "Uhm.....super...ale čo tu budem robi" Ani som nedopovedala vetu a zablikalo slabé svetlo výťahu. potešila som sa, že už pojde. No namiesto Toho stále stál na mieste...
"Ááááááááá" počula som kričať Vojtecha. "Preboha! Čo sa to deje? Vojto? Nie! Nechajte ho na pokoji!" rozbúchalo sa mi srdce a nevedela som sa ukľudnť. Výťahovou kabínou prudko trhlo a letela nadol! Pád výťahu ma vyniesol až na strop. "Ááááááááá". Už viem prečo Vojtech kričal. Nasledoval prduký náraz výťahu na dno, mňa gravitácia tresla o podlahu. Len omráčene som vnímala, že so mnou sa rozleteli a dvere výťahu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rebekah | Web | 2. ledna 2015 v 14:40 | Reagovat

Pro nejnovější články musíš kliknout na 'Archiv' a tam si už jen klikneš na rok // měsíc :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.