Je to len zlý sen o.2

16. srpna 2010 v 17:19 | L♥vely g!rl |  Je to len zlý sen
v
  Stala sa nehoda. Okolo Lily Hudecovej sa ihneď zhrčilo množstvo okoloidúcich. Každý sa pristavoval a zisťoval, čo sa mladej dievčine stalo. Rozohnala ich až polícia, ktorá prišla nehodu prešetriť. Jeden chlap, ktorého si nikto nevšimol, sa však o Lily veľmi zaujímal. Stále sa prechádzal okolo a keď ju odviezli do nemocnice, nasadol do auta a kdesi zmyzol...

  Čo sa to stalo? Kde to som?! Mamiiii! Mami prosím! Plakala som. Kde som sa to ocitla? So slzami v očiach som si to uvedomila. Som mŕtva! Prečo? Žiaden tunel? Žiadna druhá šanca? Stále dookola som prosila. Mamu, Boha, seba ... kohokoľvek, no nič sa nedialo. Snažila som sa upokojiť. S mokrými očami som sa poobzerala okolo seba. Sedela som v akomsi ohraničenom parku. Vedľa mňa na zemi ležali nejaké veci. Niečo ako doklady? Pozrela som si prvú kartičku. Stálo tam:

Lily Hudecová
16
1. deň
Región G/321

  A ďalej nič. Čo to znamená? Aký región? Bola som z toho unavená. Vôbec som nechcela umreť... Musím sa ukľudniť a porozhliadať sa tu. Postavila som sa. Prešla som cez akúsi bránu. Na ulici bolo veľmi málo ľudí. Väčšina vyzerala zmätených ako ja. Omámene som kráčala ďalej. Uvidela som policajta. Rozbehla som sa k nemu. "Pane! Kde to som? Čo to má znamenať? A táto kartička?" sypala som na neho. Ten policajt vyzeral prísne. Pozrel s ana kartičku, divne sa usmial a poslala ma po dlhej ulici. Vraj mám pri Požičovni DVD odbočiť do ľava a uvidím tam nápis región G. Nič viac nepovedal. Nechcel odpovedať na moje otázky. Proste ma ignoroval. Nemala som na výber. Teda mala, buď som sa mohla ísť pozrieť na miesto nazvané Región G alebo jednoducho odísť. Ale kam?
  Prechádzala som okolo rôznych obchodov, obrovských panelákov, ubyovní alebo čo to bolo. Podľa inštrukcií policajta som sa dostala ku Regiónu G. Nejde mi do hlavy, prečo sa to volá Región, keď je to akási ubytvovňa. Odhadom by som mohla povedať, že sa do nej zmestí vyše 500 ľudí. Koľko mal vlastne poschodí? Pokúšala som sa ich spočítať, ale vždy ma niečo zmiatlo. Vošla som dnu. Vyzeralo to tam podobne ako vo väčšine panelákov. Nastúpila som do zničeného výťahu. Bála som sa, ale tíšila som sa tým, že sa mi nič nemôže stať, pretože UŽ som mŕtva. Budem to volať ubytovňa. Mala presne 22 poschodí. Na ktoré mám ísť? Na stene výťahu boli poprilepované papiere. Akési oznamy o rekonštrukcii jedenásteho poschodia a.... konečne niečo, čo mi mohlo pomôcť. Čítala som:
1. poschodie 1 - 50.,
2. poschodie 51 - 100.,
3. poschodie 101 - 150., a podobne.
Na 7. poschodí stálo: 300 - 350. Vôbec som sa nepozastavovala nad tým, že tu určite býva viac ľudí ako som si myslela a stlačila som tlačidlo siedme poschodie poschodie. Mala som šťastie. Bojím sa výšok.  O pár sekúnd výťah zastavil, chvíľu stál tak, dvere sa otvorili a ja som vystúpila. Prechádzala som širokou, dlhou chodbou. Míňala som izby 307 ... 309 ... 318 ... 321. Tu je to. Mám tam vojsť? Čo tam bude? Si v nebi, nebude to nič zlé. Možnosť, že sa nachádzam v pekle som enbrala do úvahy. Pristúpila som ku dverám. Z hlboka som sa nadýchla a stlačila kľučku ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.